reklama

Jeseň a konce

Nalejme si čistého vína, až tak fatálne to prežívať nemôžem. Proste sa to vyslovilo. Ležali sme na posteli a hovorili o tom, ako sa veci majú. Podobných rozhovorov sme už predtým zopár absolvovali, a tak sa vlastne čudujem, že sme to na tej inkriminovanej posteli nevyslovili už skôr. Potom to už išlo rýchlo. Napokon, aký dlhý čas treba vám, aby ste si zbalili pyžamo a zubnú kefku?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Tak nejak ostáva chladno v duši. Jeseň a krátke dni a dlhé noci. Skepsa u mňa nadobudla až také rozmery, že sa nenechávam oblafnúť ani len tým chvíľkovým babím letom, čo pominie skôr, než pán doktor Iľko stihne vysloviť formulku „zo západu pribudne oblačnosť". Moje vzťahy sa vždy končia s prichádzajúcou jeseňou. Začínam v tom hľadať skryté významy a tak trochu ten chlad tam vonku z toho obviňovať. A bude horšie.

Poznáte to. Stretnete ľudí, čo výrazne zatrasú vaším svetom a vojdú do neho náhle, a bez varovania. Problémom je, že z neho dokážu podobným spôsobom zmiznúť a ani sa neobzrieť. Keďže blogovanie pre mňa odjakživa bolo ekvivalentom pre očistný rituál, bolo otázkou času, kedy sem tento príspevok pribudne. A svet sa opäť dostáva do sivého priemeru.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prednedávnom sa ma niekto opýtal, že prečo som už tak dlho nič nenapísala. Tak nejak som si uvedomila, že keď som šťastná, tak nepíšem. Vtedy to neviem. Zrejme sa moje Ja musí dostať do zľahka depresívneho módu, aby bolo schopné vysielať signály z mozgu do končekov prstov prilepených na klávesnici. „Ako svet prichádza o básnikov."

Jesenné rozchody majú jedinú špecifickú výhodu. Jazyk, napokon rovnako ako aj celú dušu, môžete pri tom všetkom obaliť do burčiakovej chuti. Checked.

Je super, že mám ešte stále dosť málo rokov na to, aby som mohla v porozchodovej nálade zavolať mame, upovedomiť ju, že sa doma objavím uprostred pracovného týždňa a poprosiť ju, nech uvarí halušky, lebo nikto ich nerobí lepšie, než ona. Blbé je to, že mám dosť veľa rokov na to, aby som chápala, že halušky ma do normálu nedostanú. Možno viac toho burčiaku...

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak sedím v autobuse a mierim si to priamo do svojej detskej izby. Vždy keď sa nadýchnem vône svojej postele, problémy odplávajú na koniec sveta. Alebo aspoň naspäť do hlavného mesta, aj to niekedy postačí.

Sadla som si na úplný koniec. Často to tak robievam, nemám rada keď mi niekto dýcha na krk. Za oknom sa mihajú obrazy a ja myslím na to, čo som si kedysi kdesi prečítala: Deň po dlhom daždi býva voňavý.

Paula Hrezdovicova

Paula Hrezdovicova

Bloger 
  • Počet článkov:  3
  •  | 
  • Páči sa:  0x

idealistka, ktorá si myslí, že má tomuto svetu čo povedať... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu