Jeseň a konce

Autor: Paula Hrezdovicova | 25.9.2012 o 20:17 | Karma článku: 7,06 | Prečítané:  653x

Nalejme si čistého vína, až tak fatálne to prežívať nemôžem. Proste sa to vyslovilo. Ležali sme na posteli a hovorili o tom, ako sa veci majú. Podobných rozhovorov sme už predtým zopár absolvovali, a tak sa vlastne čudujem, že sme to na tej inkriminovanej posteli nevyslovili už skôr. Potom to už išlo rýchlo. Napokon, aký dlhý čas treba vám, aby ste si zbalili pyžamo a zubnú kefku?  

Tak nejak ostáva chladno v duši. Jeseň a krátke dni a dlhé noci. Skepsa u mňa nadobudla až také rozmery, že sa nenechávam oblafnúť ani len tým chvíľkovým babím letom, čo pominie skôr, než pán doktor Iľko stihne vysloviť formulku „zo západu pribudne oblačnosť". Moje vzťahy sa vždy končia s prichádzajúcou jeseňou. Začínam v tom hľadať skryté významy a tak trochu ten chlad tam vonku z toho obviňovať. A bude horšie.

Poznáte to. Stretnete ľudí, čo výrazne zatrasú vaším svetom a vojdú do neho náhle, a bez varovania. Problémom je, že z neho dokážu podobným spôsobom zmiznúť a ani sa neobzrieť. Keďže blogovanie pre mňa odjakživa bolo ekvivalentom pre očistný rituál, bolo otázkou času, kedy sem tento príspevok pribudne. A svet sa opäť dostáva do sivého priemeru.

Prednedávnom sa ma niekto opýtal, že prečo som už tak dlho nič nenapísala. Tak nejak som si uvedomila, že keď som šťastná, tak nepíšem. Vtedy to neviem. Zrejme sa moje Ja musí dostať do zľahka depresívneho módu, aby bolo schopné vysielať signály z mozgu do končekov prstov prilepených na klávesnici. „Ako svet prichádza o básnikov."

Jesenné rozchody majú jedinú špecifickú výhodu. Jazyk, napokon rovnako ako aj celú dušu, môžete pri tom všetkom obaliť do burčiakovej chuti. Checked.

Je super, že mám ešte stále dosť málo rokov na to, aby som mohla v porozchodovej nálade zavolať mame, upovedomiť ju, že sa doma objavím uprostred pracovného týždňa a poprosiť ju, nech uvarí halušky, lebo nikto ich nerobí lepšie, než ona. Blbé je to, že mám dosť veľa rokov na to, aby som chápala, že halušky ma do normálu nedostanú. Možno viac toho burčiaku...

A tak sedím v autobuse a mierim si to priamo do svojej detskej izby. Vždy keď sa nadýchnem vône svojej postele, problémy odplávajú na koniec sveta. Alebo aspoň naspäť do hlavného mesta, aj to niekedy postačí.

Sadla som si na úplný koniec. Často to tak robievam, nemám rada keď mi niekto dýcha na krk. Za oknom sa mihajú obrazy a ja myslím na to, čo som si kedysi kdesi prečítala: Deň po dlhom daždi býva voňavý.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?